Maratónsky beh po Marse (druhá časť)

Pred dvoma týždňami vyšiel prvý diel tohto miniseriálu zaoberajúci sa dvoma najúspešnejšími robotmi kozmonautiky. Skončil sa v relatívne napätej situácii.
Spirit bol na úpätí hory počas začínajúceho sa zimného obdobia, navyše s poriadne zanesenými solárnymi panelmi. Vďaka tomu dodávali iba polovičné množstvo energie. A aby toho nebolo málo, jedno zo šiestich kolies vozítka začalo prejavovať známky opotrebenia. Elektromotor na pravom prednom kolese odoberal viac prúdu a tak hrozilo, že sa jeho ložisko zadrie. Na druhej strane Marsu bolo vozítko Opportunity vo veľmi vážnej situácii. Na ceste ku kráteru Victoria totiž zapadlo do jemného prachu a nemohlo sa pohnúť.

V takýchto situáciách existuje len jedno pravidlo. Nekonať zbrklo. Je lepšie zostať týždeň na jednom mieste, ako stratiť celú sondu. Preto sa na pozemskom dvojčati Opportunity začali testovať rôzne scenáre vyslobodenia vozítka. Vytvorila sa čo najpresnejšia kópia duny, do ktorej Opportunity zapadla. Skúšal sa pohyb dopredu, dozadu, do strán. Nakoniec padlo rozhodnutie. „Zaradiť spiatočku a plnou parou vpred!“

V skutočnosti sa jej kolesá otáčali smerom dopredu. Opportunity totiž časť cesty ku kráteru Victoria absolvovala cúvaním, aby sa tak uľavilo motorom, ktoré vozítko poháňali stále tým istým smerom. Takže keď zapadla, bola otočená smerom dozadu.

Opportunity pretáčala kolesá a výsledok bol minimálny. Aby sa posunula o jeden meter dopredu, musela otočiť kolesami toľko krát, že by v skutočnosti prešla 190 metrov. Rover sa takto trápil celé dva týždne, až napokon, počas 484. Solu dosiahol sladký cieľ a zo zovretia Duny sa vyslobodil. Bol teda dôvod oslavovať. Veď, situácia auta zapadnutého v piesku sa síce riešila už veľa krát, ale nikdy sa to vozítko nenachádzalo na inej planéte a neovládalo sa pomocou klávesnice. Vyslobodenie bol teda úžasný výkon a výsledok spolupráce niekoľkých desiatok ľudí.

Rover teda mohol pokračovať v ceste, avšak systém jeho riadenia sa dramaticky zmenil. Zatiaľ čo dovtedy sa navigátori riadili heslom „prejdime to čo najrýchlejšie“ po nehode si už dávali viac pozor. Bolo totiž neprípustné, aby sa také niečo zopakovalo.

Nedobrovoľná zastávka spôsobila oproti pôvodnému plánu značné zdržanie. Navyše sa postup Opportunity spomalil, pretože sa pohybovala po nevyspytateľnom teréne.

Okraj kráteru Erebus. Opportunity do neho nakoniec nevošla a pokračovala ďalej ku kráteru Victoria.

Okraj kráteru Erebus. Opportunity do neho nakoniec nevošla a pokračovala ďalej ku kráteru Victoria. Zdroj obrázku: http://en.wikipedia.org/

V Auguste sa Opportunity dostala do oblasti plnej plochých kameňov. Preskúmala niekoľko z nich a vydala sa k okraju kráteru Erebus, kde mala preskúmať zopár vytypovaných objektov. Na jeho okraji sa však začali problémy. Palubný počítač sa niekoľko krát reštartoval a uložil vozítku do hlbokého spánku. A aby toho nebolo málo, menšia prachová búrka znížila príkon solárnych panelov. Navyše sa musela zmeniť plánovaná trasa, pretože kolesá Opportunity prekĺzavali. Situácia sa upokojila až 9. Novembra. Príkon panelov sa vrátil do normálu a mohlo sa pokračovať s výskumom. Marsovská idylka však netrvala dlho. Začiatkom Decembra sa nepodarilo zložiť rameno do prepravnej polohy a Opportunity zostala stáť. Problémy s ramenom pokračovali a tak nezostávalo, než začať diaľkový prieskum najbližšieho okolia. Kamera PanCam  urobila množstvo snímok z ktorých sa potom zložila panoramatická fotografia celého kráteru.

Rameno sa nakoniec umúdrilo a 2. Januára sonda mohla pokračovať. Prešla po okraji kráteru Erebus, do vnútra však nevkročila.

Po Skončení prieskumu Opportunity pokračovala v jazde po pláni Meridiany a pomaly sa približovala ku okraju Victorie. Cestu síce trochu skomplikovala porucha družice Mars Odyssey 2001, ale nakoniec vozítko po pol roku dorazilo k okraju kráteru Victoria. Písal sa 26. September 2006 a Oportunity už mala za sebou 952 Solov. V riadiacom stredisku si vedci gratulovali k dobrému výkonu a tešili sa na úžasné fotky a rozbory pôdy či skál. Pred vjazdom do obrovského kráteru však bolo potrebné lepšie preskúmať jeho okolie, určiť najbezpečnejšie miesto vjazdu a celkovo sa zoznámiť s týmto úžasným útvarom. Porovnávať kráter Victoria s iným kráterom ktorý už Opportunity navštívila sa ani nedá. Je päť krát väčší, omnoho hlbší, má skutočné útesy. To už nie je jedna z tých jamiek ktoré Opportnity navštívila.

Kopec Husband Hill. Spirit naň liezol viac než pol roku.

Kopec Husband Hill. Spirit naň liezol viac než pol roku. Zdroj obrázku: http://en.wikipedia.org/

Medzitým aj Spirit objavil niečo zaujímavé. Pri ceste po okraji hôr Columbia Hills cestoval v náklone, aby jeho solárne panely zachytili čo najviac svetla.

Ne druhej strane Marsu sa začínalo zimné obdobie. Spirit počas neho však bude trpieť viac, pretože jeho zaprášené solárne panely mu dodávali iba minimum elektrickej energie. Ideálne by bolo nakloniť ich smerom k Slnku. Tak by zachytili viac slnečnej energie a jeho batérie by sa dobíjali rýchlejšie. Problém však bol v tom, že rover nemal k dispozícii žiadne zariadenie, ktoré by panely naklonilo. Jedinou možnosťou bolo nakloniť celé vozítko. Našťastie sa Spirit nachádzal na úpätí hory. Navigátori teda dostali veľmi zložitú úlohu. Vytvoriť cestu na ktorej budú panely zachytávať čo najväčšie množstvo energie. Náklon však nesmie byť ani príliš malý, ale ani príliš veľký. Pritom sa rover musí dostať ku cieľom,  ktoré chcú vedci preskúmať.

Aby sa tak náročná úloha dala splniť, vytvoril sa  trojrozmerný počítačový model celej hory. Nakoniec sa navigátorom podarilo nájsť vhodnú cestu, bolo však otázne či to Spirit zvládne. A obavy to boli naozaj opodstatnené. Veď pôvodne sa rátalo s tým, že sa bude pohybovať iba po rovnom teréne. Navyše už Spirit prekročil predpokladanú životnosť. Po Marse jazdil 159 Solov. A miesto 600m prešiel viac než dva kilometre.

Nakoniec sa vydalo povolenie a Spirit sa postupne začal šplhať na horu. Aby mal energiu na nasledujúci deň, muselstáť na vhodnom mieste. Po nabití prešiel niekoľko metrov, analyzoval, posielal fotky a prešiel na ďalšie „slnečné“ miesto kde prečkal noc a veľkú časť ďalšieho dňa. Dalo by sa to prirovnať ku skákaniu z lekna na lekno. Ak sa rover netrafí, nebude mať dosť energie na fungovanie a bude musieť nabíjať batérie dlhšie. V prípade že by zostal na nejakom mieste so zlým náklonom, mohlo by sa stať že nedostane dostatok energie na ohrievanie svojich aparatúr. V takom prípade by sa niečo mohlo poškodiť a vozidlo za niekoľko sto miliónov dolárov by bolo nepoužiteľné.

Prvý z mnohých cieľov na úpätí Columbia Hills na nazývalo „West Spur“. Tam sa Spirit zdržal 23 Solov a okrem iného tam študoval aj zaujímavý kameň „Pot of Gold“. Odtiaľ sa vydal priamo k druhému cieľu Wooly Patch, kde strávil osem Solov (192-199). Následne zamieril k ďalším zaujímavým miestam. Hlavný cieľ však v tej dobe bol tzv. Larryho výhľad, teda vrchol kopca Husband Hill nachádzajúci sa v pohorí Columbia Hills.

V polovici februára 2005 (Sol 390) Spirit na ceste k Larryho výhľadu kvôli problémom a pravým predným kolesom cúval. Technici sa snažili šetriť energiu na ďalší výstup. Solárne panely v tej dobe dodávali z pôvodných 900 Wh necelých 350 Wh. Boli veľmi zanesené prachom a veľa ľudí vtedy Spiritu prorokovalo blízky koniec. Preto išla veda takpovediac stranou a všetci si želali už len jedno. Zdolať kopec. Spirit by sa tak stal vôbec prvým ľudským výtvorom, ktorý by sa dokázal vyšplhať na horu.

Cestou na vrchol okrem iného preskúmal aj kameň Wishstone ktorý dokazoval že v oblasti Columbia Hills kedysi bola voda. Vedci totiž povedali, „Stále nevieme čo to znamená, ale je veľmi pravdepodobné že v taký veľký obsah solí spôsobila práve voda.“

Na tejto animácii vidíte vzdušný vír zachytený Spiritom. Animácia je niekoľko krát zrýchlená. Podobný vír v noci zmietol z jeho solárnych panelov takmer všetok prach.

Na tejto animácii vidíte vzdušný vír zachytený Spiritom. Animácia je niekoľko krát zrýchlená. Podobný vír v noci zmietol z jeho solárnych panelov takmer všetok prach. Zdroj animácie: http://en.wikipedia.org/

A potom sa konečne aj na Spirit usmialo šťastie. 9.3.2005 pravdepodobne v noci nejaký  vánok ovial zo solárnych panelov prach a výkon zrazu stúpol na 800 Wh. Vozítko malo toľko energie, že sa muselo počas dňa vypínať. Spirit tiež robil nočné pozorovania oblohy.

A nakoniec, počas Solu 582 (21.8.2005) konečne dosiahol vrchol kopca Husband Hill. Po viac než pol ročnej ceste sa dostal až hore a začal robiť krásne panoramatické fotografie. Z výšky 82 metrov toho videl naozaj veľa. Miesto bolo položené o 106 metrov vyššlie ako miesto pristátia a leží od neho tri kilometre ďaleko. Počas celej misie prešiel Spirit 5km. Ale jeho cesta zďaleka neskončila. Vedci si už vyhliadli nový cieľ. Skalu Home Plate vzdialenú viac ako dva kilometre.

(to be continued)

Zdroje informácií:
Dokumentárny film „5 let na Marsu“
http://forum.kosmonautix.cz/
http://en.wikipedia.org/
http://kozmos.matak.sk/
http://www.kosmosenergy.com/
http://marsrovers.jpl.nasa.gov/

Obrázky:
http://cdn.physorg.com/newman/gfx/news/2006/mer-high-1_br.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e9/Payson_Ridge%2C_Erebus_Crater%2C_Mars_Opportunity_Rover.jpg/1500px-Payson_Ridge%2C_Erebus_Crater%2C_Mars_Opportunity_Rover.jpg
http://img268.imageshack.us/img268/8076/52711786.png
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Marsdustdevil2.gif

Maratónsky beh po Marse (druhá časť), 2.4 out of 5 based on 17 ratings
Pin It
(Visited 293 times, 1 visits today)
Nahlásit chybu

Hlášení chyb a nepřesnostíClose

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 2.4/5 (17 votes cast)
(Visited 293 times, 1 visits today)
Níže můžete zanechat svůj komentář.

Více se o tomto tématu dočtete zde »
(odkaz vede na příslušné vlákno diskuzního fóra www.kosmonautix.cz)


Zanechte komentář