JUNO prekonala problémy

Počas preletu americkej sondy okolo Zeme v nedeľu 9. októbra sa vyskytli problémy. JUNO sa desať minút po najväčšom priblížení 573,4 km nad Indickým oceánom uložila do bezpečnostného módu a od tej chvíle komunikovala už iba v morzeovke. Riadiace stredisko zostalo v šoku, pretože sa malo pokračovať vo vysielaní signálov. Prelet okolo Zeme bol totiž veľmi dôležitou a citlivou záležitosťou.

Po prvé, JUNO si mala uchmatnúť trochu z kinetickej energie planéty a zvýšiť svoju rýchlosť vzhľadom na Slnko približne o štyri kilometre za sekundu. Tento manéver je známy ako gravitačný prak. Väčšinou sa používa na zrýchlenie, ale pri lete sondy MESSENGER k planéte Merkúr sa týmto spôsobom aj spomaľovalo. Vďaka presným výpočtom a starostlivo naplánovaným korekciám dráhy sa sonda trafila do imaginárnej diery s plochou asi dva kilometre štvorcové. To síce na prvý pohľad znie ako jednoduchá úloha ale treba si uvedomiť, že v čase korekcií bola družica niekoľko desiatok miliónov kilometrov ďaleko.

Po druhé, pri oblete Zeme sa mali otestovať vedecké prístroje, ktorými bude JUNO skúmať cieľovú planétu, Jupiter. Išlo hlavne o skúšobné meranie magnetického poľa. Taktiež sa malo zhotoviť niekoľko fotografií, ktoré by pripomínali, odkiaľ sonda pochádza. Toto fotenie absolvovala v minulosti aj známa Cassini ktorá momentálne obieha Saturn a tiež Galileo, ktorý potom zamieril k Jupiteru. Tieto fotografie sú dnes veľmi známe a je to pekný symbol.

JUNO má veľmi zaujímavú konštrukciu, ktorá tomuto stroju zabezpečuje hneď niekoľko prvenstiev. Je to prvá sonda, ktorá bude pri Jupiteri napájaná solárnymi panelmi. V takej diaľke je slnečný svit veľmi slabý. Rozdiel medzi intenzitou slnečného svetla pri Zemi a pri Jupiteri je neuveriteľných 2500 %. Práve preto bola solárnym panelom venovaná veľká pozornosť. Sú obrovské. Všetky tri dokopy by už svoje sily mohli merať s tými na ISS. Tým pádom samozrejme dodávajú obrovské množstvo energie. JUNO je však veľmi nenáročná a blízko pri Slnku by nadbytok elektrickej energie spôsobil obrovské problémy. Preto disponujú špeciálnym systémom, ktorý ich časti dokáže deaktivovať prípadne znovu spustiť, ak je to potrebné.

Keďže pri Jupiteri bude energie napriek snahe inžinierov veľmi málo, Juno nedisponuje gyroskopmi. Vyriešilo sa to však veľmi jednoducho, stabilizuje rotáciou. Sonda sa pomaly točí a tak sa nikdy nemôže odchýliť z kurzu. Anténou mieri k Zemi, panely nastavuje Slnku.

Mesiac kamerou sondy JUNO Zdroj: http://exospace.cz/

Mesiac kamerou sondy JUNO
Zdroj: http://exospace.cz/

A teraz k pointe celého článku. JUNO sa v sobotu podarilo vytiahnuť z núdzového módu. Prevádzkovatelia JPL si vydýchli a zároveň skonštatovali, že gravitačný prak sa podaril a sonda je na správnej ceste k najväčšej planéte Slnečnej sústavy. Samozrejme sa hneď vynorili rôzne špekulácie o dôvode prepnutia do safe módu. Žiadna z nich sa však dosiaľ nepotvrdila. pre zaujímavosť, šlo o nezvyklú atmosférickú anomáliu, magnetizmus, nezvyklé radiačná vyžarovanie, zvýšená prítomnosť temnej hmoty alebo dokonca aj trhanie časopriestoru spôsobené rotáciou Zeme. :)

Momentálne je všetko v poriadku. Ďalšou dobrou správou je, že JUNO pri prelete stihla odfotiť Mesiac.

Aký teda bol skutočný dôvod prechodu sondy do bezpečnostného módu? Nevhodne nastavená poistka vybíjania akumulátorov. Pri prelete zemským tieňom pokleslo napätie v palubných batériách. JUNO chcela zabrániť ich ďalšiemu vybíjaniu, a tak obmedzila komunikáciu a všetky činnosti. Riadiace stredisko si jednoducho neuvedomilo, že solárne panely zostanú chvíľu neosvetlené. Minulú nedeľu potom prešla do bezpečnostného módu ešte raz.Dôvodom bola zmena konfigurácie z preletovej (okolo Zeme) na medziplanetárnu. Pri tom zostal omylom zapnutý jeden z navigačných prístrojov. Palubný počítač zaregistroval vyšší obder energie a radšej všetko vypol a čakal ďalšie príkazy zo Zeme.

Je nutné podotknúť, že tieto udalosti neboli spôsobené nejakou funkčnou chybou, šlo o nedokonalosť používaného letového softvéru. V budúcnosti sa tak môžeme poučiť z chýb. Pri tak komplikovanom stroji akým je medziplanetárna sonda sa jednoducho nič nepodarí hneď na prvý raz.

Zdroje:

http://forum.kosmonautix.cz/
http://www.kosmonautix.cz/
https://www.facebook.com/
http://en.wikipedia.org/
http://kosmonaut.cz/

Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b3/Juno_Mission_to_Jupiter_(2010_Artist’s_Concept).jpg
http://planetary.s3.amazonaws.com/assets/images/3-moon/20131009_RGB_moon_from_juno.jpg

Pin It
Nahlásit chybu

Hlášení chyb a nepřesnostíClose

GD Star Rating
loading...
Níže můžete zanechat svůj komentář.

Více se o tomto tématu dočtete zde »
(odkaz vede na příslušné vlákno diskuzního fóra www.kosmonautix.cz)


5 komentářů ke článku “JUNO prekonala problémy”

  1. Karel napsal:

    myslím, že nemluvím za sebe, když řeknu, že tohle laciné přivolávání pozornosti je něco, co čtenáře spíše odpuzuje, než přitahuje. Odkázat v nadpise na něco, o čem skoro není v celém článku ani zmínka, a nakonec se čtenář vlastně ani nedozví, proč se to stalo, je prachobyčejné klamání. Nevím nakolik to potřebuje i takto odborně specializovaný blog, ale chápu, žijeme v tržním systému a prvky tohoto klamstva jsou všude kolem nás, takže se bere za přirozené, že tak za chvíli budem jednat asi všichni.

    Jinak to přepnutí do safe modu je hodně zajímavé, a rád bych se v některém z příští článků skutečně dozvěděl, co jej způsobilo. Díky

    • Samuel Slavkovský napsal:

      Posledné dva odstavce.

    • Dušan Majer napsal:

      Dobrý den,
      za vzniklou mystifikaci se omlouváme. Nebylo to naším přímým zájmem. Abych alespoň částečně odčinil vzniklou chybu, přidám Vám informace o důvodech, které vedly k přechodu do safe módu.

      Za všechno mohla špatně navržená pojistka u vybíjení akumulátorů. Jakmile totiž sonda prolétala zemským stínem, musela čerpat energii z akumulátorů. Jejich energie postupně klesla až pod určitou úroveň a sonda to poznala. Zafungovala tedy ona pojistka, která měla zabránit tomu, aby se baterie úplně vybily a sonda se kvůli tomu přepnula do stavu, kdy odebírá minimum energie – do bezpečnostního stavu. Ony by se baterie během průletu zemským stínem nevybily, ovšem během plánování letu se na tuto pojistku pozapomnělo.
      13. října přešla sonda do bezpečnostního režimu podruhé. Bylo to ve chvíli, kdy měnila své nastavení z průletového u Země na přeletovou fázi. Jeden navigační přístroj ale nebyl zůstal neplánovaně zapnutý. Řídící počítač odhalil, že sonda odebírá více energie než by podle plánu měla a proto se znovu převedla do bezpečnostního režimu.

  2. Karel napsal:

    tak oprava: v nadpise článku to není, ale byla to myslím upoutávka na FB.

  3. Pavel napsal:

    Pěkný článek (nečetl jsem původní verzi) a pointou která fakt pobavila :). Pojistka.. 😀

Zanechte komentář