Najdlhšie fungujúca sonda pri Marse

Do vesmíru už bolo vypustené obrovské množstvo planetárnych sond. Iba málo z nich sa však môže pýšiť tým, že funguje viac než 3 000 dní. Medzi ne momentálne patria obidva Voyagery, rover Oppotunity, európsky Mars Express, Rosetta a aj Mars Odyssey. Posledná menovaná momentálne drží aj rekord najstaršej planetárnej družice (ak nepočítame Zem). Okolo Marsu obieha už od roku 2001 a takmer presne o mesiac oslávi dvanáste výročie príletu k červenej planéte. Počas svojej, niekoľkokrát predĺženej misie odviedla obrovské množstvo práce. Poslala nám na Zem zaujímavé informácie, nové zistenia, objavy, úžasné fotografie (okrem iného aj planetárnych sond Spirit, Opportunity a Phoenix). Zároveň sa stala prvým človekom vytvoreným telesom, ktoré bolo odfotené mimo cislunárneho priestoru (Zem – Mesiac).

Výskum Marsu sa po nešťastí drahej družice Mars Observer stretol s dosť veľkými problémami. Po úspešnom roku 1997, kedy oba pokusy o dosiahnutie planéty skončili úspešne sa v roku 1999 nepodarilo nič. Všetky misie však mali spoločné dve veci. Boli lacné a viac-menej sa v nich využívali prístroje, ktoré boli na Mars Observeri. Ani Mars Odyssey nebola výnimkou. Pôvodne vznikala ako súčasť programu Mars Surveyor 2001, ktorý pozostával z umelej družice a pristávacieho modulu. Po havárii landeru MPL sa však plány zmenili a rozhodlo sa iba o vypustení družice. Tá vychádzala z nešťastnej Mars Cimate Orbiter, niesla však iné prístroje a hlavne, riadiace stredisko sa už poučilo z neuveriteľne banálnej chyby a stroj pracoval v jednotkách metrického systému. Pôvodne sonda pomenovaná Mars Surveyor 2001 Orbiter nakoniec dostala krajšie meno na počesť Arthura C. Clarka a jeho knihy Vesmírna Odyssea 2001.

Priebeh letu:

 Štart rakety Delta II 7. apríla 2001 sa podaril a Mars Odyssey sa dostala na dráhu k cieľovej planéte. Cesta prebiehala absolútne bez problémov. Žiadne ťažkosti s navigáciou ani s ničím podobným neboli zaznamenané. Už to bol úspech, pretože málokedy sa podarí myslieť na všetko a navrhnúť prakticky dokonalý stroj. V medziplanetárnom priestore vždy niečo prekvapí.

Po bezchybnom štarte a lete nasledovalo navedenie na dráhu okolo Marsu a aerobraking, ktoré tiež prebehli podľa plánu. Nakoniec sa usadila na konečnej takmer kruhovej polárnej orbite s výškou 400 km, odkiaľ začala detailne skúmať planétu. Vďaka brzdeniu o zvyšky atmosféry vo výške asi 120 km ušetrila sonda až 200 kg paliva.

28. mája 2002 NASA oznámila, že Mars Odyssey objavila veľké množstvo vodíka čo naznačuje, že do jedného metra pod povrchom sa musí nachádzať ľad. Počas nasledujúcich rokov sa dočkala piatich predlžení misie. Primárna časť skončila v roku 2004. Potom sa pokračovalo vo výskume ďalej. 30. septembra 2008 zmenila svoju obežnú dráhu, aby zvýšia citlivosť na infračervené žiarenie.  To poslúžilo na lepšie mapovanie minerálov na Marse, zároveň sa tým však vedci dobrovoľne vzdali používania detektoru žiarenia gama, ktorý musel byť kvôli možnému prehriatiu vypnutý. V roku 2010 dostala Mars Odyssey predĺženie svojej misie o ďalšie štyri roky, JPL hovorí, že teoreticky by mohla fungovať až do roku 2016, keď jej dôjde palivo. Sonda sa od pristátia vozidiel MER (Spirit a Opportunity) pravidelne využíva aj ako retranslačná stanica. 85% všetkých dát vozidiel MER prešlo na Zem vďaka tejto družici. Asistovala samozrejme aj landeru Phoenix a pár minút po pristátí sa spojila s vozítkom MSL (Curiosity).

Počas dvanástich rokov služby sa Mars Odyssey samozrejme problémy nevyhli. V roku 2003 prestal fungovať MARIE (prístroj na skúmanie radiácie). Kompetentní sa zhodli na tom, že za poruchou stoja slnečné častice ktoré poškodili čip tejto aparatúry. Minulý rok v júni zlyhal zotrvačník (aj ďalekohľad Kepler s nimi mal problémy). Našťastie však bol na družici ešte jeden náhradný, ktorý sa podarilo roztočiť a po troch týždňoch sa teda pokračovalo vo výskume.

Konštrukcia

 Mars Odyssey vychádza zo sondy MCO. Telo tvorí kocka s hranami veľkosti 2,2 x 1,7 x 2,6 metrov a o napájanie sa stará jeden solárny panel. Pri štarte mala hmotnosť 725 kg, z toho 349 kg tvorilo palivo, 332 kg samotná konštrukcia a 44 kg vedecké prístroje. Tie boli oproti MCO až tri.

Thermal Emission Imaging System (THEMIS) – snímkovanie povrchu Marsu s vysokým rozlíšením vo viditeľnom a infračervenom svetle
Gamma-Ray Spectrometer (GRS) – spektrometer s oblasti gamma – skúmanie chemického zloženia Marsu
Martian Radiation Environment Experiment (MARIE) – meranie úrovne radiácie (cestou k Marsu a na obežnej dráhe) – od roku 2003 nefunkčný

Mars Odyssey mala štyri úlohy:

– zistiť, či boli na Marse podmienky pre vznik života (hľadanie vody)
– charakterizovať počasie na Marse
– charakterizovať geológiu Marsu
– pripraviť pilotovaný prieskum Marsu (meranie úrovne radiácie pomocou MARIE)
– pomáhať v komunikácii so sondami na povrchu planéty

 

Mars Odyssey odfotená sondou Mars Global Surveyor

Mars Odyssey odfotená sondou Mars Global Surveyor
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/

Momentálne Mars Odyssey stále obieha okolo červenej planéty a poskytuje nám kvantá informácií. Táto sonda je už síce dosť zastaraná, ale napriek tomu stále slúži a sprostredkováva hlavne komunikáciu s rovermi Opportunity a Curiosity. Pri vypustení asi nikto neveril, že ešte o dvanásť rokov bude tento výtvor ľudského umu stále aktívny. Všetka česť ľuďom, ktorí sa podieľali na vývoji a umožnili tak dlhodobé skúmanie Marsu.

Zdroje informácií:
http://mek.kosmo.cz/
http://sk.wikipedia.org/

Zdroje obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/22/Mgs_odyssey.gif
http://www.spacetoday.org/images/Mars/Surveyor2001/MarsOdyssey2001orbiterCallouts.jpg

Pin It
Nahlásit chybu

Hlášení chyb a nepřesnostíClose

GD Star Rating
loading...
Níže můžete zanechat svůj komentář.

Více se o tomto tématu dočtete zde »
(odkaz vede na příslušné vlákno diskuzního fóra www.kosmonautix.cz)


2 komentáře ke článku “Najdlhšie fungujúca sonda pri Marse”

  1. Jakub napsal:

    „…riadiace stredisko sa už poučilo z neuveriteľne banáne chyby…“

    Ako vidno, je velmi tazke hovorit o „neuveritelne banalnych“ chybach. Chyby sa prosto vkradnu hocikde 🙂

    • Samuel Slavkovský napsal:

      Ďakujem za postreh. Na klávesnici mi občas štrajkuje klávesa „L“ a automatická oprava mi to prepísala z banánej na banáne 🙂

Zanechte komentář