Sonda, ktorá „skoro“ objavila život

Iste sa pýtate, čo ma viedlo k napísaniu takého titulku. V roku 1976 na Marse pristáli dve americké sondy Viking 1 a 2. Obe boli veľmi úspešné a počas svojho pôsobenia na povrchu sa snažili objaviť život v pôde. Na to mali pripravené tri pokusy. Dvoma metódami hľadali organické molekuly a tretím experimentom metabolické procesy prípadných mikromarťanov. Zatiaľ čo posledný menovaný skončil pozitívne, to znamená,  že istá metabolická aktivita bola zaznamenaná, žiadna organika sa nenašla. Sporné výsledky potom boli niekoľko rokov predmetov vedeckých polemík a dodnes sa nevie, čo presne Vikingovia na Marse našli.

Najdrahšia a najambicióznejšia misia

Roboty Viking 1 a 2 boli skutočne veľmi výnimočné. V sedemdesiatych rokoch sa málokedy vynaložilo toľko peňazí na medziplanetárnu misiu, pretože často sa vyskytovali poruchy, ktoré potom spôsobili stratenie sondy. Preto sa takmer vždy vyrábali a posielali do vesmíru dva takmer identické exempláre. V prípade že by jeden z nich zlyhal, stratí sa iba časť peňazí a nie všetko. Vývoj technológií tak nevyjde navnivoč. Fakt, že nakoniec oba Vikingy splnili zo čo splniť mali bol obrovský bonus pre americkú kozmonautiku, konštrukčné tímy  a vlastne aj celý svet.

Kompletná sonda Viking. Hore puzdro s landerom (Aeroshell)

Kompletná sonda Viking. Hore puzdro s landerom (Aeroshell)
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/

Program prvých amerických pristávacích sond, takzvaných landerov stál NASA viac než miliardu dolárov. Dnes by to bolo ešte viac. Cenovo sa s Vikingami môže porovnávať iba MSL (Curiosity). Orbiter, teda družica ktorá mala okrem iného preposielať dáta z landerov smerom k Zemi bola derivovaná od starších Marinerov, ktoré leteli k Marsu pár rokov pred tým. Ako ste možno správne postrehli, sonda Viking sa neskladala iba z pristávacieho modulu (cca 600 kg). Podstatnú časť tvoril aj orbiter (cca 800 kg) a približne polovicu váhy zabralo palivo (1445 kg). Všetky tri hlavné časti vážili dokopy 2328 kg. Orbitálna časť, teda retranslačná družica používala na napájanie svojich aparatúr osem solárnych  panelov, ktoré produkovali maximálne 620 W energie. Celková plocha všetkých panelov bolo dokopy pätnásť metrov štvorcových. Energiu uchovávalo tridsať niklo-kadmiových batérií. Samotný lander uložený v špeciálnom puzdre ktoré malo prežiť vstup do atmosféry získaval energiu zo svojho vlastného malého termonukleárneho reaktoru s produkciou sedemdesiatich wattov. Hlavná pohonná jednotka, teda motor na hypergolické palivo bol umiestnený na družici. Používal sa na jemné korekcie počas letu k Marsu, ale hlavne zabrzdenie a dosiahnutie vysoko eliptickej obežnej dráhy. Síce mal ťah smiešnych 1,313 kN, ale to úplne stačilo. Dokázal zmeniť rýchlosť sondy o 1480 m/s. Stabilizácia vo všetkých troch osách bola zabezpečená dvanástimi malými tryskami, na stlačený dusík.

Puzdro Aeroshell sondy Viking 1

Puzdro Aeroshell sondy Viking 1
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/

Pristávací manéver bol jednoznačne najchúlostivejšou časťou celej misie. Preto boli landery vybavené množstvom prístrojov, ktoré ho mali v rámci možností čo najviac uľahčiť. O ochranu pred ohnivým infernom pri vstupe do atmosféry sa postaralo puzdro (aeroshell) s tepelným štítom. Po dosiahnutí výšky 6 km a rýchlosti 900 km/h lander z puzdra vypadol, otvoril padák a následne sa vysunuli nohy. Tisíc päťsto metrov nad povrchom sa aktivovali tri pristávacie motory na hypergolické palivo padák sa odrezal. Jemnému dosadnutiu na povrch výrazne pomáhal aj výškový radar. Celý lander bol vrátane padáku a puzdra sterilizovaný, aby sa zamedzilo zanesenie Marsu pozemskými organizmami. Bola by totiž tragédia, výsledky experimentov vyšli navnivoč len kvôli tomu, že citlivé detektory boli kontaminované baktériami a vírusmi zo Zeme. Celá sterilizácia spočívala v ohriatí na 111 stupňov Celzia počas štyridsiatich hodín.

Priebeh letu

Obe sondy sa na cestu k Marsu vydali zo štartovacieho komplexu 41 kozmodrómu Cape Canaveral na špici rakety Titan-IIIE s legendárnym horným stupňom Centaur. Viking 1 štartoval 20. augusta 1975, jeho dvojča 9. septembra. Po prílete k Marsu (19. 6.  a 8. 7. 1976) sa začalo so snímkovaním vybraných miest, kde sa malo pristávať. Najprv sa samozrejme k červenej planéte dostal prvý z Vikingov a hneď sa objavil problém. Kvalitnejšie fotoaparáty na novej družici odhalili množstvo veľkých skál. Bolo teda potrebné nájsť niečo lepšie. Výber nakoniec padol na oblasť Chryse Planitia, ktorá tiež nebola ideálna, ale s dostupnými informáciami to bolo asi najlepšie miesto, aké sa za taký ten čas dalo nájsť. Lander Viking 1 nakoniec marsovský povrch dosiahol 20. júla 1976 a ihneď začal s vedeckým výskumom. Viking 2 pristál tretieho septembra, ale sa preň tiež muselo hľadať náhradné miesto. Oblasť Utopia Planitia sa nakoniec ukázala ako vhodná. Ako prvý sa po roku a jedenástich mesiacoch odmlčal orbiter Viking 2. O dva roky ho nasledoval aj samotný pristávací modul. Ako tretí sa po štyroch rokoch a dvoch mesiacoch kvôli nedostatku paliva v tryskách odmlčal orbiter Viking 1. Prvý stroj ktorý mäkko pristál na povrchu Marsu a potom dokázal ďalej pracovať teda zostal sám. O dva roky a dva mesiace sa však kvôli chybne zadanému príkazu z riadiaceho strediska nakoniec na večný spánok uložil aj tento úžasný stroj. Program Vikingov sa oficiálne ukončil 21. mája 1983. Družice by z obežnej dráhy na planétu mali spadnúť v priebehu roku 2019.

Výsledky, ktoré rozdelili svet 

V dobe pristátia Vikingov na Marse si mnoho ľudí myslelo, že v pôde nájdu život. Tri experimenty pripravené v malých laboratóriách to mali potvrdiť, alebo vylúčiť. Pritom sa nemalo stať, aby jeden test dopadol pozitívne a druhý negatívne. Po úspešnom pristátí sa začalo s analýzou vzorkov a problém bol na svete. Dva z troch experimentov dokázali, že na Marse život nie je, ale ten tretí tvrdil opak. Dodnes presne nevieme, čo sa vo vnútri amerických sond stalo. Je to jedna z najväčších záhad nepilotovanej kozmonautiky. Ani po štyridsiatich rokoch nie sme schopní prísť s teóriou, ktorá by to vyriešila.

Prvý farebný obrázok povrchu Marsu vytvorený sondou Viking  1

Prvý farebný obrázok povrchu Marsu vytvorený sondou Viking 1
Zdroj: http://en.wikipedia.org/

Niektorí ľudia tvrdia, že Vikingovia „podvádzali“. Výsledky mala ovplyvniť chemická reakcia, ktorá na prvý pohľad vyzerala ako výsledok metabolických procesov mikromarťanov. Táto nežiaduca reakcia mala nastať po zvýšení teploty za prispenia radiácie z atómového reaktora a iných faktorov. Analyzovaná pôda vraj ľahko oxidovala a aj keď v nej neprebiehali žiadne metabolické procesy, stroj hlásil opak. Ďalšia hypotéza hovorí o tom, že a malé zvýšenie teploty bolo pre mikroorganizmy likvidačné. Po niekoľkých hodinách analýz jednoducho zomreli a následný rozklad bol mylne interpretovaný ako výmena látok. Existuje ešte mnoho ďalších možností. Veľmi zaujímavá je napríklad myšlienka, že na Marse sa život vplyvom nepriaznivých podmienok na povrchu zastavil a začal degradovať. Jednoducho, nevyvíjal sa z jednoduchších foriem k zložitejším, ale presne naopak. Od určitého zlomového bodu nastúpil na spiatočný vlak. To, čo analyzovali sondy Viking vraj boli akési nebunkové organizmy dokonale prispôsobené nehostinným podmienkam na Marse, ktoré sa zasekli kdesi na polceste medzi živou a neživou prírodou. Preto mohol byť jeden test pozitívny a ďalšie dva nie. Je tiež možné, že na Marse neexistuje život, ako ho poznáme na našej planéte. Možno sa marsovské mikróby chovajú inak, ako tie pozemské. Nakoniec to môže byť zo všetkého trošku. Dosiaľ sme spravili len málo testov našich organizmov v takých podmienkach, aké panujú na červenej planéte. Ak by Zem nemala magnetické pole, minimálnu atmosféru, trochu zmrznutej vody na póloch a žiadny mesiac, možno by naše mikróby reagovali rovnako. V roku 1986 desať rokov po pristátí Vikingov Levin so svojou spolupracovníčkou Patriciou Staartovou vyhlásili, že je celkom možné, že Vikingovia skutočne v sedemdesiatych rokoch narazili na život. Avšak je potrebné si uvedomiť, že odvtedy už na Marse pristálo niekoľko ďalších amerických sond a žiadna z nich nám neodoslala takéto rozpačité výsledky. Phoenix síce v roku 2008 hlásil celkom zaujímavé objavy, ale do takých extrémov to až nezašlo. Poslednú bodku za otázkou, čo sa vlastne v minilaboratóriách Vikingov stalo nám môže dať snáď iba tretia sonda ktorá pristane v blízkosti jedného z nich a vykoná podobné analýzy, ale tentokrát modernými prístrojmi.

Prvá panoramatická fotografia povrchu Marsu. Vytvoril ju Viking 1.

Prvá panoramatická fotografia povrchu Marsu. Vytvoril ju Viking 1.
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/

Zdroje informácií:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Program_Viking
http://en.wikipedia.org/wiki/Viking_program

Zdroje obrázkov:
http://mvanguard.thesolarnetwork.org/images/mis_mvk_01.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/75/Viking_spacecraft.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/10/Mars_Viking_12a002.png http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/88/PIA00563_modest-Viking1-FirstColorImage-19760721.jpg http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f5/Viking_Aeroshell_-_GPN-2000-001903.jpg

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 2.4/5 (12 votes cast)
VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 0 (from 0 votes)
Sonda, ktorá "skoro" objavila život, 2.4 out of 5 based on 12 ratings
Pin It
(Visited 521 times, 1 visits today)
Nahlásit chybu

Hlášení chyb a nepřesnostíClose

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 2.4/5 (12 votes cast)
(Visited 521 times, 1 visits today)
Níže můžete zanechat svůj komentář.

Více se o tomto tématu dočtete zde »
(odkaz vede na příslušné vlákno diskuzního fóra www.kosmonautix.cz)


2 komentáře ke článku “Sonda, ktorá „skoro“ objavila život”

  1. Tomáš Kohout napsal:

    Výborný článek. Jenom dvě takové perličky: další sondy už nebyly vybavené na hledání života, četl jsem i spekulace o tom, že to bylo záměrně, prorože nalezení života by další výzkum notně prodražilo, neboť by bylo třeba sondy sterilizovat hodně důkladně. Druhá perlička se týká zopakování experimentů z Vikingů v Antarktidě před několika lety. Dopadly s tímtéž výsledkem jako na Marsu!

    • ramesse napsal:

      Zostava otazka, ze ako tie sondy pripravili, ked zostal mozny nejasny vysledok experimentu. Vyprava za miliardy (?) dolarov a vysledky nie su jednoznacne interpretovatelne ako negativne alebo pozitivne. Je to velka skoda, uz aj a najma preto, ze nikto dalsi takto cielavedomo na Mars zivot nesiel hladat…

Zanechte komentář