Maratónsky beh po Marse (deviata časť)

Pamätáte sa ešte na minulý diel? Vtedy som vyhlásil, že deviatou časťou tento miniseriál o dvoch najúžasnejších roveroch ukončím. Čítate teda úplne posledný diel, ktorý bude mapovať najväčšie úspechy a celkovo misiu oboch vozidiel.

Najprv však dokončím to čo som pred mesiacmi začal. Ešte mi totiž zostalo tristo nezmapovaných Solov. Minule som skončil pristátím Curiosity. Po krátkom prerušení programu sa však nakoniec všetko vrátilo do starých koľají, iba s tým rozdielom, že Opportunity mala na Marse mladšiu sestru. Tým sa však zmenilo ešte niečo. Pre posielanie fotografií a rozsiahlejších povelov využívala dve retranslačné družice, Mars Odyssey a MRO. Po prílete sondy Curiosity sa teda trochu obmedzila komunikáca so Zemou.

Výskum:

 Opportunity bola po prekročení hranice 3 000 Solov na Marse v relatívne dobrom stave. Dostávala stabilne okolo 500 Wh/Sol, a tak sa riadiace stredisko nemuselo ničoho obávať. Práce na povrchu samozrejme pokračovali. Sonda striedavo používala svoje spektrometre, brúsku RAT, odosielala na Zem fotky a dáta, prijímala povely a plnila ich. Občas sa samozrejme objavili aj  menšie problémy. Napríklad pri brúsení miesta Azilda 2 sa nepodarilo spraviť dosť veľkú ryhu. Vedci sa nakoniec s iba 0,8 mm hlbokým zárezom uspokojili. Počas Solov 3118 až 3124 bola zase komunikácia v pásme UHF obmedzená, pretože Mars Odyssey mala problémy. O týždeň neskor k vozítku mierila prachová búrka, nakoniec sa však stočila viac na juh. Napriek tomu Opportunity zaznamenala zvýšenie opacity atmosféry (množstvo prachu v atmosfére Marsu).

Počas týchto dní už skúmala novú oblasť, ktorá sa na počesť jedného z konštruktérov roverov pomenovala Matijevic Hill. Tam sa sonda nachádza ešte aj dnes. Po okružnej jazde sa zamerala na prvý cieľ, Sandcherry. Najprv sa preskúmal prístrojom Microscope Imager a potom aj rontgenovým spektrometrom APXS. Vtedy sa však vyskytol problém. Ramenný kĺb, ktorý pohybuje robotickou rukou vozítka v zvislom smere sa zasekol, všetky práce sa stopli a počas nasledujúcich dní prebiehali rôzne diagnostické testy. Tie však nepotvrdili žiadne poškodenie a výskum mohol pokračovať.

Oblaky na marsovskej oblohe.

Oblaky na marsovskej oblohe.
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/

Vianoce (sol 3171) prečkala Opportunity v lokalite Copper Cliff na vyvýšenom okraji kráteru Endavour. Sviatočným dňom odpovedal aj menej náročný program. Nie však kvôli vozítku. Netreba zabúdať na riadiaci tím, ktorý si tiež občas zaslúži menšie voľno. Počas Solu 3195 dal Mars roveru oneskorený vianočný darček. Vánok sfúkol vrstvu prachu zo solárnych panelov a tie potom mohli dodať viac energie pre prístroje.

O mesiac neskôr skomplikoval výskum teplý reset palubného počítača. Udalosť bola vyvolaná letovým softvérom, ktorý sa snažil zapísať nové údaje do pamäte flash. Porucha sa podobala na tie, ktoré pred rokmi postihli Spirit. Kvôli resetu zastavilo vozítko všetky prebiehajúce operácie a ostalo stáť na mieste v automatickom móde. To je bezpečný stav, keď rover stojí a denne sa aktivuje iba počas relácií so sondami, nevykonáva však žiadne akcie. Už na druhý deň sa však technikom podarilo situáciu vyriešiť a Opportunity pokračovala v práci. Pamäť sa po incidente dodnes sleduje a pri známkach ďalšej poruchy okamžite zakročia. Veľmi zaujímavé je, že v tom čase mala problémy s „flashkou“ aj Curiosity. Bola to iba náhoda, alebo Mars zasiahol výron vysokoenergetických častíc zo Slnka? Obidve poruchy sa totiž udiali v rovnaký deň, 28. februára.

Začiatkom apríla 2013 Vozítko zaujalo pozíciu, v ktorej potom zotrvalo ďalšie tri týždne. Nastala totiž slnečná konjukcia, keď sa medzi Mars a Zem dostalo Slnko. A tu sa už dostávame do prítomnosti. Momentálne sa Opportunity nachádza v oblasti Matijevic Hill a pomaly začína s výskumom.

Suma sumárum…

Trasa, ktorú Opportunity prešla od príjazdu ku kráteru Endavour. Na odrázku vidíte Matijevic Hill.

Trasa, ktorú Opportunity prešla od príjazdu ku kráteru Endavour. Na odrázku vidíte Matijevic Hill.
Zdroj: http://marsrovers.jpl.nasa.gov/

Spirit a Opportunity, oficiálne Mars Exploration Rover A a B (MER-A, MER-B) vysoko prekonali všetky očakávania. Na začiatku panovali pochybnosti, či vydržia na Marse aspoň plánovaných 90 dní. Niektorí sa nazdávali, že po mesiaci sa odmlčia a tým sa ich misia skončí. Teraz to vyzerá úplne smiešne, ale tieto obavy boli opodstatnené. Veď najúspešnejšia americká sonda vydržala na povrchu iba tri mesiace. Phoenix s prvým roverom Sojourner boli skutočne elegantné stroje. To čo však predviedli ich nasledovníci bolo neuveriteľné. Pripomeňme si základné odhady. Plánovaný pobyt na Marse 90 Solov, potom, ak budú vozítka v dobrej kondícii až 150 Solov. Dojazd maximálne jeden kilometer. A realita? Menej úspešný Spirit vydržal 2218 Solov (minimálne). Za ten čas prešiel 7730,5 metrov. Svoju predpokladanú životnosť teda prekonal 24,6 krát vo výdrži a 7,7 krát v dojazde. Opportunity toho zvládla neporovnateľne viac. Momentálne trávi na Marse svoj 3303. Sol. Prešla pri tom až 35 650 metro! To je úžasný výsledok. Svoj tieň teda prekročila 36,6 krát a prešla 35,7 krát väčšiu trasu, než na akú bola skonštruovaná. To ma privádza k myšlienke tohto miniseriálu. V ňom som si totiž dal za úlohu zmapovať maratónsky beh týchto dvoch sond. Ten meria, ako iste všetci viete približne 42  kilometrov. Ak sčítame dráhu, ktorú prešli  vozítka po Marse, dostaneme úžasné číslo 43 380,1 metrov, teda 43,4 km. Už rozumiete, prečo práve maratónsky beh?

Počas dlhých rokov strávených na Marse Spirit a Opportunity samozrejme urobili niekoľko obrovských objavov. Spirit si za tým svojim musel zájsť na niekoľko kilometrov vzdialené Columbia Hills. Plošina Home Plate preň prichystala obrovské množstvo zaujímavých cieľov. Bohužiaľ ich nestihol všetky preskúmať, pretože zapadol a s piatimi kolieskami sa zo zovretia sypkého piesku v lokalite Troy jednoducho nedokázal vyslobodiť. Na jeho počesť bola pomenovaná planétka. Meno Spirit navrhla Ingrid van Houten-Groeneveldová, ktorá spolu s Corneliom Johannesom van Houtenom a Tomom Gehrelsom objavila túto planétku 24. septembra, 1960.

Jeho dvojča robilo už od začiatku misie objavy, ktoré vedcom vyrážali dych. Pristála do malého kráteru Eagle, v ktorom našla takzvané čučoriedky, malé guličky, ktorých pôvod sa nám dodnes nepodarilo spoľahlivo vysvetliť. Veľmi zaujímavý bol tiež minerál Jarosit, ktorý sa stal v tej dobe najpresvedčivejším dôkazom prítomnosti vody na Marse. Skutočne strhujúce sa ukázali byť aj sedimenty z kráteru Endurance. Počas svojej púte Opportunity preskúmala mnoho zaujímavých miest a dúfajme, že pokračovať bude ešte aspoň ďalších tisíc Solov.

Ešte jedna pikoška, po pristátí roverov na Marse sa o nich strhla obrovská vlna záujmu. Návštevnosť stránok JPL bola dokonca vyššia, ako obvyklý záujem o pornografiu.

Sedemnásty apríl bol aspoň pre mňa veľmi výnimočný. Vtedy totiž vyšla prvá časť Maratónskeho behu po Marse a ja som ju písal s vedomím, že ešte prídu dve, maximálne tri a posuniem sa ďalej. Ak sa teraz obzriem dozadu, príde mi to veľmi naivné. Každým ďalším článkom som termín dokončenia posúval. Neľutujem to. Počas písania som sa totiž veľa naučil, venoval som tomu veľmi veľa času a snáď sa nájde aspoň zopár ľudí, ktorí si to celé aj prečítali. Ak by mi niekto povedal, že počas štyroch mesiacov vydám deväť dielov, neveril by som mu. Teraz je to však realita. Dnes je koniec, ale Marsu sa nevzdám. Už o dva týždne sa tešte na ďalšiu dávku faktov z dobývania červenej planéty.

Nakoniec by som chcel poďakovať portálu http://spaceprobes.kosmo.cz/, ktorý denne uverejňoval informácie o obidvoch sondách a to mi veľmi uľahčilo prácu. Počas deviatich rokov sa tam nazhromaždilo obrovské množstvo textu, ktorý som celý prešiel a vybral som z neho to najzaujímavejšie. Ak by nebolo vytrvalosti autora/autorov, musel by som čítať anglickú verziu a tým by hodnota týchto článkov poriadne klesla.

Zdroje informácií:
http://spaceprobes.kosmo.cz/
http://en.wikipedia.org/

Zdroj obrázkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5b/Cirrus_clouds_on_mars.jpg
http://2.bp.blogspot.com/-wVYcGmOLtOQ/UGsX5P1_MsI/AAAAAAAAJ3I/QxbNOB8ZlE4/s1600/enduranceplus_opportunity
http://marsrovers.jpl.nasa.gov/mission/tm-opportunity/images/MERB_Sol3219_1_br2.jpg

Pin It
Nahlásit chybu

Hlášení chyb a nepřesnostíClose

GD Star Rating
loading...
Níže můžete zanechat svůj komentář.

Více se o tomto tématu dočtete zde »
(odkaz vede na příslušné vlákno diskuzního fóra www.kosmonautix.cz)


17 komentářů ke článku “Maratónsky beh po Marse (deviata časť)”

  1. Michal napsal:

    Ďakujem za ďalší fantastický seriál, ktorý si získal moje srdce, a ktorého ďalšie diely som očakával rovnako ako „Kritické momenty…“. Klobúk dole autorovi aj celému tímu blogu, ktorý patrí medzi to najlepšie, čo pre mňa internet ako taký ponúka.

  2. Wrunx napsal:

    Pěkné, díky!

  3. zdenek napsal:

    přídávám se k poděkování, dobré čtení.

  4. Samuel Slavkovský napsal:

    Ďakujem všetkým za super reakcie. Som rád, že sa moje články pár ľuďom páčia.

  5. dd napsal:

    super díl

  6. G.B. napsal:

    Po Kritických momentech bohužel skončil i druhý velmi napínavý seriál. Doufám, že oba dva budou mít čas od času nějaké pokračování (třeba až si Curiosity odjezdí pár set metrů nebo na ISS odstraní aktuálně unikající čpavek 🙂 .

    Chtěl bych se zeptat, jestli neuvažujete také o sérii článků poodhalujících samotný výzkum kosmických technologií. Nemyslím teď výzkum vesmíru, ale výzkum, který vynesl člověka až do vesmíru a umožnuje mu ta přežít a pracovat. Dovedu si představit, že jen o výzkumech a testování nejvhodnějšího paliva, tvarů raket, motorů ale i vnitřního uspořádání kabiny, sond, družic, … musí být popsány stohy materiálu. Něco, co by přiblížilo sílu a techniku, která se za reketami a raketoplány skrývá. Mne osobně se do paměti velmi vryl 2 odstavec v 21. díle KMK – Anatomie pekla, nastiňující síly působící v motorech raketoplánu.

    Díky a hezký den!

    • Samuel Slavkovský napsal:

      Ďakujem za pochvalu. Je možné, že o také dva roky napíšem desiatu časť, ak samozrejme Opportunity bude fungovať.
      Čo sa týka toho vášho nápadu, možno sa na to niekto dá. Každý pondelok vychádza seriál o technike ESA a jej predchodcu ESRO, takže tak sa o tom dočítate dosť veľa. Problém je v tom, že kozmická technika ako taká, čiže rakety a lode boli veľmi často utajené a aj dnes sa materiály hľadajú veľmi ťažko. Niečo z USA by sa snáď našlo ale podklady zo Sovietskeho Zväzu, to už je výzva. Každopádne ja sa raz pustím v rámci Kozmickej Strojovne do rakiet Saturn, N1 a Eněrgija a lodí Apollo, LM Sojuz…to vám môžem sľúbiť.

  7. dd napsal:

    musíme si také počkat na program exomar tedy byste mohli psátb o vozítku exomars ale škoda že startuje tak pozdě

  8. dd napsal:

    teda omlou vám se exomars

  9. dd napsal:

    nebo byste mohli psát aktuality z příprav na exomars na ESA stránkách se vždy něco objeví

  10. dd napsal:

    nebo i hystorii jak ten projekt začínal hodně lidí by tyhle články potěšily

    • Dušan Majer napsal:

      Dobrý den, každé pondělí vychází na našem blogu seriál, který se zaměřuje na evropskou kosmonautiku. Až na ExoMars přijde řada, tak jej autor jistě podrobně rozebere.

    • Samuel Slavkovský napsal:

      Ako som už v článku avizoval, Marsu sa nevzdám. Každé dva týždne predstavím nejakú sondu. Takže len počkajte a všetko príde samo.

      Mimochodom, článok o ExoMarse už na blogu máme.
      http://blog.kosmonautix.cz/2013/03/spoluprace-nas-zavede-na-mars/

      Ak chcete priebežné informácie, odporúčam navštíviť občas fórum, ktoré je srdcom tohto blogu a ďalších stránok. http://www.kosmonautix.cz/

      Tu na blogu je to dosť obmedzené, pretože nestíhame napísať viac ako jeden článok denne. Aj to je podľa mňa pekelné tempo.

  11. Scarabeus napsal:

    Moc pěkný seriál.

    Držím kosmonautixu palce. Hlavně abyste byli ve formě a neklesla úroveň ! 🙂

  12. Martin Gembec napsal:

    O vozítkách Spirit a Opportunity si myslím vím docela dost. Po přednášce 5 let na Marsu se Spirit a Opportunity jsem ani nevěřil, že někdy vyjde pokračování. Nicméně autora chválím, protože narozdíl ode mě našel tu odvahu a sílu napsat tento seriál. Podle mě je to téma obtížně uchopitelné a časově náročné. Díky za to.

  13. miro macko napsal:

    Skvelý seriál, obrovská pochvala

Zanechte komentář